Hliník je dávno v Humpolci, hlavne nikam "neteče" za studena, akurát oxiduje.

Pri vzájomnom spojení rozdielnej kabeláže na jednej spoločnej svorke Cu+Al, vzniká skutočne problém v oxidácii, rozpadaniu na biely prášok hliníka čomu napomáha valenčné zloženie elektrónov Cu.

Na hliník je vhodná svorka s pružinou. Zároveň po ukotvení je nutné zamedziť prístup vodných pár a okolitej atmosféry k spojom.

Osobne som tento problém vyriešil v šachte a to tak, že obnažené konce Al vodičov som nahrial elektrickou 2kW pištoľou, naniesol na spoje teplom natavený asfalt štetcom, opakovane spoje prehrial, aby asfalt pod horúcim vzduchom zatiekol, oblepil spoje min. 2mm hrubou vrstvou izolačného asfaltu. Pokiaľ viem, tento spôsob drží bez zásahu do svorkovníc inštalácie v neizolovanej šachte s 99% vlhkosťou, takmer 30 rokov.

Za mladých liet som videl, ako majstri z telekomunikácii takto zapečatili, zaliali horúcim asfaltom v liatinovom, skrutkovacom puzdre metalické, analógové, medené káble, ktoré omylom prekopal bagrista. Zrejme dodnes chudák roboš sedí v base za ohrozenie boľševického, plánovaného hospodárstva, prekopaním podzemnej kabeláže priamo pred ústredím slušných, vzdelaných, pracovitých, nemajetných súdruhov z ÚVKSS.