Ventil sa dá bežne po vyšroubovaní spraviť.

Rozobrať, oceľovým kartáčom (sú rôzne rozmery, veľkosti) na stopke na vŕtačku a prelapovať matroš spolu s hriadeľom pri 3-tis.otáčkach vŕtačky s oceľovými drátmi kartáča.

Vymeniť tasenia pod sedlom, fíbrové tesnenie pod závitom telesa ventilu a samotné tesnenie pod otočným hriadeľom ozatvárajúce prívod vody.

Dôležité je nešmirgľovať hriadeľ ani samotný závit, lebo od karborundového šutra vzniknú jemné drážky na matroši, ktoré nebudú tesniť, budú drhnúť, zničia tesnenie.

Vhodné je hriadeľ a tesnenie okolo hriadele, šnekový závit uťahujúci sedlo, namazať (napatlať) pred zmontovaním teflonovou stuženou vazelínou v tube, je to drahá sranda aj v malom balení, ale stojí za to. Nevyschne nikdy, bude sa dať zľahka ventilom otáčať, doživotne ťa takto zreparovaný ventil v pohode prežije.

Pozn.:Osobne som vonkajšie sedlové ventily na vodu (tieto typy; https://lnk.sk/fhvv), na záhrade, na polievanie, do bazéna v šachte, ktoré večne po zime v okolí hriadele aj po utiahnutí tiekli, utesnil pod prírubou klasickým cínovým drátom s kolofóniou určený na spájkovanie (ešte kvalitný olovnatý cín) . Olovnatý cínový drát som po jeho viacnásobnom obtočení okolo hriadele na záver premazal stuženou, transparentnou silikónovou vazelínou a dotiahol prírubu na závit. Od tej doby ani slza. Olovo v cíne pôsobí zároveň ako mazivo na mosaznú hriadeľ. Najprv sa musel ventil rozhýbať, opakovane pootočiť, aby si cín sadol, lebo sprvoti šiel doťahovať, "ako vola na most".