Budeš mať prehustený porast čo v skleníku bez umelého osvitu ÚV nie je vhodné v prípade, ak nebudeš ucvakávať a skracovať olistenie.
Osobne som upustil od skleníkového pestovania rajčín. Tiež ich neťahám na kolíkoch, ale nechám voľne po vysadení priesad rozrastať "ako chobotnicu" po pôde prirodzenými zálistkami koľko si ich rajčina sama vytvorí.
Sadím priesady po 16.05. priamo do balíkov pšeničnej slamy zakopané do pôdy na jeseň v podobe vyvýšených hroblí, jemne prisypané na povrchu zeminou. V zime slama začne tlieť, prerastať podhubím ak sa fest na jeseň preleje vodou . Ak si začínajú priesady rajčiny ľahať na zem, výhony okolo priesad podsteliem, mulčujem v celom okolí, cca 4m2. Použijem detto pšeničnú slamu, aby dozrievajúce rajčiny ležali na slame a nehnili. (Pšeničná slama má antibakteriálne, protiplesňové účinky, je antiseptická)
Jedna rozvetvená priesada rozlezená po zemi, ako chobotnica, dá úrodu min. 30kg zrelých rajčín až do neskorej jeseni. V októbri urvem iba z povrchu zelený porast, rotavátorom zapravím povrch udusanej pôdy s koreňmi rajčín spolu so slamou aj s nahnitými, nedozretými plodmi.
Vedľa zakopem znovu nové lisované balíky pšeničnej slamy do pôdy (stačí 2/3-ny) a prekryjem ich po preliatí vodou cca 5cm zeminou, aby začala slama tlieť, prerastať podhubím čím sa na jar vytvorí základ teplej vrstvy pre koreňovú sústavu priesad.
Ideálne je v kýbli vlažnej vody 34°C rozmočiť pekárske droždie, 1kg, nechať vo vode droždie napučať, po troch dňoch pridať do vody s rozmočeným droždím cca 10dkg kryštálového cukru a na druhý deň týmto zriedeným živným roztokom s oživenými pekárskymi baktériami, poliať pšeničnú slamu a prekryť ju pôdou. Rajčiny sú na druhý rok v slame zdravé, nechytajú chrotnu, čerň, plesne, netreba ich striekať žiadnymi fungicídmi. Dokonca ani počas vegetačného obdobia rajčiny polievať. Korene rajčín si v teplom, vzdušnom prostredí rozkladané podhubím v slame hovejú, rochnia, bahnia.
Hnojenie netreba, jedine do slamy na jeseň pridať zopár granulí superfosfátu kvôli nasadeniu kvetných pukov, skorému zretiu a vyváženej, sladkej chuti zrelých plodov.
Z takýchto plodov riadne a dlhodobo redukovaný rajčinový pretlak do patričnej hustoty takmer nahradí chuťou dochutené kečupy od renomovaných značiek aj bez ingrediencii, cukru, sladidiel, korenia, hrebíčkov, NK, škorice, papriky, kolagénov z jadrovín apod. Na špagety so strúhaným syrom si švacnem takmer jednu sklenku 0.7l hustej, zavarenej, sterilizovanej rajčinovej šťavy namiesto kečupu. Počas redukovania na 20l rozmixovaných rajčín pridám iba tri kusy sušených feferónov (tiež vlastných feferóniek s mastným, tučným obsahom kapsaicínu), aby mala finálna rajčinová šťava na pozadí jazyka šmak, slabý podtón, ale aby nebola pikantná, žeravá, že sa nedá žrať. Pikantnosť po feferónoch nesmie byť takmer cítiť, prípadne iba až na záver konzumácie mňamky papanice. Od výroby kečupov na domáci spôsob som upustil, stačí mi kvalitne spracovaná, zahustená rajčinová šťava vyrobená zo zdravých, chemicky neošetrovaných, na Slnku a v slame odchovaných, oddojčených rajčiniek, ako batoľatá.