Osobne sa mi stala podobná vec na 22l antikoráši v ktorom varí polovička počas úrodného leta v letnej kuchyni rajčiny na pretlak a na kečup. Mám dva takéto hrnce na rozvarenie rajčín a na prepasírovanie cez sítko a druhý je na odparovanie (hezky se v něm šťávy redukujó) lebo má hrubé dno, cca 5mm tučný matroš. (porád sa mi sliny zbehli na mleté mäsové gule s ryžou dusené v domácej rajčinovej šťave. Šťavu mám sterilizovanú v 0,7l pohároch v pivnici plný regál. Niekoľko rokov bolo suché a teplé leto, že zrelých rajčín bolo urodených na kýble).

Prevŕtal som ucho a stenu hrnca. Najprv ale predvŕtal diery jemným, 0.8mm a potom 3mm vrtákom, spojil som uši mosaznými šroubami s matkami smerom v hrnci. Matky a skrutky som prelakoval epoxidovou, dvojzložkovou farbou, aby nekorodovali pod kyselinami z rajčín. Takto ošetrený hrniec mi drží už cca 15 rokov. Boli kúpené cez zásielkový obchod Intersotre za relatívne lacný chcheták, až mi bolo divnô, čo za lacný šmejd predávajú. Materiál antikoro je velice kvalitný, vysoko leštený vnútri aj zvonku, iba do troch štvrtín je z vonku jemne zabrusovaný, antikor je bez kazov, železitých nečistôt v antikore. Takmer 100% Švédska kvalita. Až na tie nachuja, blbo pribodované uši, ktoré odpadli takmer po zakúpení.

Len k prevrtaniu antikora to chce mať upínáky, aby sa materiály nezviezli a prevŕtali sa vospolok na chlp presne, durch. (Mne to celé spravili šikulkovia chlapi u mňa v dielni, iba som im dal úkoly a podrobne navigoval, ako si to predstavujem v reále). Mám svoje roky a už na tieto jemné práce dobre nevidím, nejaký som tiež na paprče grambľavý, určite by som polámal sadu vrtákov aj v upnutej, stojanovej vrtačke.