Dôležitá je pokládka, ak sa pod akýkoľvek z týchto neprírodných šmejdov, tj. plastových materiálov dostane voda, ale aj vlhkosť pod povrchom skondenzuje, včas sa neodparí, máš o plesne, pachy, smrady, puchy "pod zadkom", vystarané.

Vo vlhkej kúpeľni sa tento jav stáva.

Výhodou je mať v celej chalupe či byte krytálové (podlahové) kúrenie. Potom si od šlendriánskeho nalepenia finálnej vrstvy podlahy ušetrený. Aspoň v období nutného vykurovania zimomrivej sezóny.

Osobne by som pod krytinu natiahol elektrický, odporový výhrevný, plochý kábel, napríklad zafrézovaný v drážkach do betónu o príkone 3-4kW, drážky s káblom zalial cementovou maltou a potom až lepil povrch. Kábel je možné napojiť na podlahový termostat, napríklad nastavený na teplotu pri poklese teploty podlahy pod 24°C. (Osobne mám vyhrievanú nielen podlahu v kúpelke, ale aj okraj obloženej, obmurovanej vane a samotnú liatinu vane priamo zo spodu, aby mi nemrzla moja ctihodaná, "guľatá" riť, ak si sadám na okraj vane). Lenže podlahový ohrev mám v celej chalupe robený "hadom s médiom" zaliaty v podlahách chalupy napojený na centrálny kotol s akumulačnou 300l nádržou s vodou, v okruhu podlahy max. do teploty 42°C. Kvôli tepelnej pohode.

Niet nad to mať teplú podlahu na omak haxní aspoň v kúpeľni.