Čo máš porád s tou rozťažnosťou dreva? Však palubky sa nielen-že narazia do seba kladivom pomocou krátkeho, cca 20cm odrezku odfajčeného z nepotrebnej palubovky, ale je nutné každú lajnu ako bonus dotlačiť šponovaním smerom do seba minimálne na dvoch miestach súčasne, aby palubovky zapadli tesne na chlp, že sa do spoja nezmestí ani tenký plátok žiletky.

Jedine, že by si mal palubovky minimálne desať rokov na suchu vyšpangľované, sušené prievanom a použil ich nemorené do vlhkého pivničného priestoru prípadne do neizolovanej, vlhkej stavby. V tom prípade sa môžu vyduť, vyrvať na niektorom spoji z klincov a nosných, podkladových fošní.

Ideálne je dokonca palubovky v bežnej stavbe po narazení pera do drážky kladivom dvoma piestovými hevermi opreté hranolmi o náprotivnú stranu muriva natlačiť silou do seba a následne až potom ich pribiť klincami.(Tak sa postupovalo dávnejšie, ak nebolo po ruke riadne suché drevo). Tiež je vhodné nosné plochy spodných hranolov na ktorých leží podlaha podlepiť pištolou určenou na tuby nejakým univerzálnym tmelom na omietky a drevo. http://www.soudal.sk/produkt/t-rex-power

Požičaj si tento xindel; http://ix.sk/AcKwa

Ak máš palubovky zo surového dreva priamo vyrobené od stolára, je vhodné obojstranne(!) suché dosky ošetriť penetráciou, napríklad horúcim ľanovým olejom natieraný plochým štetcom v pohodlí, položené na dvoch kozách a nechať olej vsiaknuť do dreva. Penetrácia z oboch strán zaručí, že sa nebudú zo spodnej strany vlkom do oblúka dosky prehýbať v smere letokruhov. Lebo sotva máš dosky vyťažené presne do stredu kmeňa, jedine tie sa neprehýbajú. Tiež nepomôže v prípade vlhkej stavby podložená pod palubovky parozábrana najmä, ak nie je stavba pravidelne okurovaná, ale užíva sa sporadicky ako víkendová stavba s prudkými zmenami teplotných výkyvov pričom vzniká na opačnej strane dosiek rosný bod, teda kondenzuje sa vlhkosť čím sa dosky dočasne prehýbajú, pracujú, pritom sa mierne a postupne uvoľňujú v spojoch a klincoch.