naprostý súhlas, len je velice dôležité odhadnúť správne zrno karborundu dvojstranného šutra podľa kvality ocele noža. Ak je doma v kuchyni kudla z čínskeho blata alebo makocina z čias boľševizmu, potom je nutné hrubšie zrno.

Preto sa oplatí už na doživotie kúpiť do domácej kuchyne špičkovú nástrojársku, popustenú a povrchovo zakalenú uhlíkovú oceľ. (Nemusí by skúvaná, Damašková či Nindža meč). Stačia pre domácnosť mať iba dva perfektné nože, dranžírovák a bežný určený na chleba, pečivo, krájanie mäsa.

Každé nabrúsenie na zrne je ešte nutné pretiahnuť na ocieľke, aby sa strhla"jehla" a vyhladil sa kov na reznej hrane.

Moja polovička vlastní výrobňu šalátov s predajňou lahôdok, pričom mi donesie domov raz do mesiaca plnú kabelu otupených nožov rôznej veľkosti. Tu už nastúpi najprv dvojkotúčová motorová brúska so záverečným preleštením britu na ocieľke. Nože sú bežné, lacný šunt z domácich potrieb, lebo kvalitu by personál či predavačky postupne rozkradol. Je velice zaujímavé, že personál je tak lenivý, že aj ak majú po ruke brúsky a ocieľky schované po ruke v šuflíkoch pracovných stolov, ani sa ich nedotknú, radšej makajú s tupochlezmi. Ak ale nabrúsim nože, zase sa aj po opakovanom upozornení dorežú pri práci na prstoch a paprčiach, proste lúza tupého národa sa nezaprie.