Beton s vysokou pevností

Tvrdosť betónu je závislá na použitom drvenom kremeni, ideálne veľkosť zrna 4-8mm, aby sa dal upechovať. Drvený kremeň je kvalitnejší, ako jemný riečny piesok (obsahuje íl) alebo okrúhly štrk.

Cementy sa delia tiež podľa stupnice tvrdosti na tlak podľa teploty pečenia vápenca a podľa jemnosti sita použitého na osiatie finálneho drveného silikátu. Potom sú tu rýchloschnúce cementy určené do priehradových betónov.

Ak chceš dosiahnuť tvrdosť betónu na ťah, potom jedine armatúra z roxorov po vonkajšom obvode stĺpikov pod šalungom alebo bednením. Betón je pevný na tlak, ale krehký na ťah.

Tebe stačí na domáci stĺpik obyčajný lacný cement. Hlavne čerstvý, nenavlhnutý. Dôležité je pojivo a termín v ročnom období stanovený na samotnú betonáž. Ideálne je obdobie, ak ešte nehrozia mrazy s priemerom dennej teploty cca 5°C a 95% vlhkosťou ovzdušia. Betón vytvrdne na 80% trvdosti za osem dní, vyzreje za 21 dní a potom dozrieva furt, ako dobré víno.

https://cs.wikipedia.org/wiki/Portlandsk%C3%BD_cement

Do desať dní by si nemal na stĺpiky vešať záťaž v podobe brány alebo svokry zavesenej na štranku.

Děkuji velice za rychlou odpověď. Armaturu ve sloupku samozřejmě mám. Takže jesrli to chápu správně, tak je výhodnější míchat beton do sloupku se štěrkem nějaké nižší frakce (4-8 mm) než s pískem?

Drvený a zároveň praný grit (premývaný) zrna predstavuje 90% úspechu na kvalite betónu. Tiež je účinné betón riadne vibrovať, aby sa zbavil vzduchových kapslí a bublín lebo tie dokážu v exteriéri nasať vlhkosť a následne potrhať mrazom stĺpik. Detto platí pre častice ilu v piesku. Stĺpik sa mrazom rozdrapí lebo jíl je nasiakavé blato na ktoré sa nenaviaže cement.

Ak je monolit odliaty z jedného kusu betónu, nevadí, že saje zo základovej pôdy vlhkosť. Neublíži to vytvrdenému betónu.

Do betónu, ak chceš eliminovať jeho nasiakavosť, pridaj vo vode v kýbli (gbelík) riadne rozmixovaný, do peny našľahaný modrý Duvilax, cca tri deci duvilaxu na jednu 100l miešačku. Docieliš vláčnosť a vodoodpudivosť vytvrdeného betónu. Tzv. plastbetón s ktorým sa velice dobre pracuje.

https://tmely-silikony-lepidla.heureka.sk/duvilax-bd-2-disperzia-univerzalna-1l/#

Za boľševika sa do miešačky pridával tekutý pur alebo jar na riady, kvoli lepšiemu premešaniu komponentov. Výsledok na tvrdosť sa nemenil, bola to taká pomôcka kutilov.

V tom případě zeptám se ještě na jednu věc - nebylo by pro.mě jednodušší koupit pytlovaný hrubý beton a do něj při rozmíchání přidat ten duvilax?

Pokud si chcete namíchat sám beton,tak použijte cement 425 http://www.heidelbergcement.cz/cs/cement/baleny-cement/cemi425r ,v poměru 1ku 3 ,je docela problém ho sehnat běžně ho stavebniny nemají,já ho koupil v hornbachu za asi 80kč za 25 kg,anebo použít pytlovaný např. https://www.hornbach.cz/shop/Rychletuhnouci-beton-KNAUF-BN-30-jemny-30-kg/5781133/artikl.html

Máš to jen beton a tvárnice nebo i nějakou železnou výztuž?
Myslím si, že jen beton nestačí.
Na těžká vrata železobeton už od základů.
Víc namáhané je to při otevřených vratech.

Pod plotem z tvárnic je samozřejmě vylitý betonový základ do nezámrzný a z něj vede armatura až navrch plotu.

hĺbka pri stlpoch na bránu by mala byť minimálne 150cm. Ideálne je prepojiť v zemi železobetónom spoločný prah medzi oboma stĺpikmi.

Dôvod je ten, že ak sa prejde medzi nespojenými stĺpmi ťažkou technikou, (napr. v rozmočenom zimnom období) stĺpy sa tiažou "rozjedou" od seba alebo sa posunie vertikálny odklon čím sa vyosí bránka a nebude sa dať zamknúť alebo nezapadne jazýček vložky zámku. Budeš po každej zime pilníkom pižlať ako blbý a to aj v prípade, ak spravíš 200cm základy pre stĺpiky.

Preto sa robí v zemi prepojený, 2x armovaný prah, min. výkop hlboký do 60cm "rostlej půdy".

Osobne to robia chlapi mojej firmy tak, že dvojdielnu bránu osadia priamo na pántoch osadenú na stĺpikoch, zaklínujú ju v pôde, hodia komplet skelet do vogrisu uzatvorenej dvojkrídlovej brány na zámok, ak je zámok v strede oboch krídiel, napínacmi drátmi za pomoci šponovákov bránu fixujú na nosných stĺpoch pod úrovňou povrchu pôdy a zároveň na vrchole. Potom sa komplet rigól zaarmuje, zvaria sa desiny roxory o stĺpy a sa bodujú zvarom tiež medzi sebou, aby utvorili v zemi kompakt. Takto upravené základy sa zalejú betónom. Po vyvtrdnutí môže cez otvorenú dvojdielnu bránu jazdiť kolóna naložených Tatroviek alebo domiešavacích rakiet s betónom. Nehrozí vyosenie stĺpikov, vyosenie v oblasti zámku ani pri -50°C alebo rozmočenej pôdy.

V tvojom prípade bude tiež nutné aspoň oba hraničné stĺpy na ktoré zavesíš bránu prepojiť medzi nimi zaarmovaným prahom zabetónovaný pod povrchom pôdy. Ak nejazdíš ťažkou technikou pomedzi stĺpy stačí výkop do hĺbky 40cm, nutné je, aby bol prah aspoň 2x armovaný.