Ešte si zabudol na delenie sušených vinných kvasiniek na; chladnomilné - kvasia už od teploty 10°C a teplomilné, darí sa im po teplotu 35°C. Nad teplotu 40°C kapú, prípadne ak prežijú, potom hibernujú, kvas ustáva.

Marginálna poznámka:
Víno sa dá dorobiť napríklad z rafinovaného cukru rozmiešaného vo vode v prípade, ak máš po ruke dostatok sedimentu mokrých kvasníc podľa sorty, napríklad kvasinky ponechané z minulého roku po prvom stočení vykvaseného hroznového vína.

Na 50l cukrového sirupu stačí napríklad priliať 5l živých, usadených kvasníc ponechaných po stočení vína v uzatvorenom demižóne v chladnej pivnici. Kvasinky, ak sú zdravé, vydržia uskladnené v tekutom stave v demižóne niekoľko rokov, spia, nesplesnivejú ani za prístupu vzduchu lebo nemajú potravu. Dokážu si v mokrom stave udržať naprosto sterilné prostredie, že ich nenapadnú plesne, birza, povlaky hniloby, apod. Iba ich stačí aktivovať potravou, sladeným sirupom s prídavkom mletých, minerálnych živných solí (draslík, horčík, sodík a ostatné stopové prvky). Ak je roztok (sediment) spiacich kvasiniek napríklad stočený po Rulandskom, potom po vykvasení sladkého sirupu (voda s cukrom) si poniektorí neznalci pochvaľujú takýto vyčírený produkt, ako lahodný, jemný mok kvalitného bieleho vína s bukétom po odrode Rulandského hrozna.

Dokonca sa mi viackrát stalo, že si takto vypančovaný kvas z minuloročných kvasiniek v podobe vyčíreného a filtrovaného "vína" chválili viac, ako originál vylisované a skvasené bobule hrozna. Co dodať?: Národ má sprznené chute, zožerú a vycecajú aj mrtvému z ucha a ešte sa pri tom múúúrdo tvária, ako špičkoví gurmáni. Stačí si okuknúť , ako s chuti žerú a mlaskajú "ako prasce v pažiti" ten plastový, papundeklový humus v Mekáči, však sa tie ich grc-hambáče a umelohmotné hranolky nedajú normálne žrať, je to podobné, ako piť krabicové víno z hypermarketu.

Synak, aj z hrozna sa dá robiť víno, ako sa u nás slengom vraví.