Nabíječe " doma udelej " v dobách minulých boli jednoduché a funkčné. Obmedzenie nabíjacieho prúdu pri totálne vybitom akumulátore, spočívalo vo vnútornom odpore zdroja. Najčastejšie šlo o slabo sýtené trafo.
Geniálne jednoduché a účinné.

Občas sa vyskytovali vychytralé konstrukcie s odbočkami na sekundáre trafa, prepínačom a ampérmetrom.
No šlo skutočne o záležitosž image, nakoľko nabíjalo sa prostým postupom: večer sa akumulátor vybral z vozu, pripojil na nabíjač a ráno alebo kedy si majiteľ spomenul odpojil.
Kto, co a kedy prepínal a kto, kedy pozoroval údaj na meracom prístroji je mi dodnes záhada ...