V tom čase sa robil škrabaný brizolit. Bol menej trvácny, drolil sa na rozdiel od šúchaného.

Pomer s ingredienciami:

1./Drvený, vymývaný šuter o veľkosti gritu zrna cca 1mm až 4mm (Biely vápenec alebo sivý). Dostaneš ho v stavebninách voľne alebo namechovaný v pytloch.

2./Biely cement, troskoportlandský.

3./Vápenný hydrát (hasené, suché vápno) - dnes nedostaneš nehasené.

Na 100l miešačku sa dáva 50kg cementu, 25kg vápna spolu rozmiešaj s vodou na konzistenciu smotany na šľahanie s obsahom 33% tuku. Postupne prihadzuj do tejto zmesi drvený šuter až kým nevznikne viskózna malta, ktorá sa dá nahadzovať a vyhladiť na murive. Dá sa namiešať aj v kalfasi s ohreblom, ale makačka pre vola.

Po vyhladení nahodenej malty (brizolitu) na murivo nejakým hoblom, aj oceľovým, PVC hladítkom apod., nechaj vodu v malte vsiaknuť do muriva, nahodenú zmes nechaj mierne zavädnúť kým nezačnú procesy tvrdnutia (cca 30-60min. od nahodenia a zahladenia podľa počasia) a škrabkou začni krúživými pohybmi vydierať šuter z omietky čím na naruší štruktúra, začnú vypadávať drvené kamienky. Vznikne tzv. škrabaný brizolit.

Na škrabaný brizolit sa po domácky vyrobil z laty dreva o rozmeroch cca 20x20cm prípravok, hladítko s držiakom, do ktorého sa vsadili na kant oceľové plátky z pilky na železo, aby šúchaním vyškrabávali z nahodenej malty drobné kamienky brizolitu.
----------------
Šúchaný brizolit sa po nahodení ihneď dreveným hoblom popoťahuje zo strany na stranu horizontálne, aby sa drvené kamienky rolovali v malte tesne pod hoblom, čím vzniká efekt drážok od gritu šutra v malte. Kamienky nevypadávajú ako pri škriabanom brizolite, ale sa zarolujú, obalia sa v malte.

Lenže po 30-tich rokoch netrafíš bielym cementom farbu pôvodného brizolitu. Použi radšej drvený šuter sivej farby z lomu sivého vápenca, alebo sivej žuly. S bielym cementom nebude rozdiel markantný z pohľadu na diaľku.