Xindel v podobe exteriérového čidla je napájaný tuškovými baterkami. Má normované krytie proti vode, 99,9% vlhkosti. Pod plastový zvon sa zrážková voda nedostane, žiadne IP krytie pri napätí 3V netreba v prípade kabeláže bežných bužírok ako aj spojoch riešiť. Skôr by som sa obával oxidácii, zhrdzaveniu nekvalitne spracovaných skrutiek a spojov neodborne, šlendriánsky máčané v nerez metale ak nie sú vyrobené z čistej medi, mosaze, chromu, niklu, titanu, zlata, antikoro.

Jediný problém je vhodné umiestnenie čidla, aby merania zodpovedali skutočnosti.

Malo by byť čidlo situované výhradne na krytej severnej strane budovy od priameho slnečného svitu s dopadom žiarenia, lebo aj samotný biely kryt pod ktorým je čidlo sa dokáže zohriať od sálavého tepla samotného plastu vycapené na Slnku, skresľuje sa snímaná infa teplota z nahriateho muriva stavby, betónovej plochy, murovaného oplotenia. (Rozdiely vlastného merania pri nesprávnom umiestnení čidla sa dajú porovnať na základe netu podľa najbližšie meranej verejnej meteorologickej stanice k miestu bydliska. Bývajú markantné, niekedy tvorí rozdiel v teplote aj +3°C).
Meteorologické stanice s odvetranými búdkami sú umiestnená na voľnej, vyvýšenej ploche nejakej role, kopčeku na lúke, paloučku vzdialeného od lesa, tokov, vodných plôch.

Objektívne si myslím, že tieto predražené marketingové šunty sú v dnešnej digitálnej dobe zbytočnosťou. Na monitoroch digitálnych mašín pripojené k netu sú dostupné gadgety, detto meteo služby.

Klasický teplomer za oknom mi zavčas zrána pri odchode z chalupy urobí službu. Oko vidí. Tiež vo vozidle sú zabudované teplotné čidlá v prípade prízemných mrazíkoch tesne nad vozovkou.