neexistuje, podobne, ako chromované laky v spreji na metal.

Mám v celom suteréne chalupy leštený mramor, lámaný mramor v podobe benátskej dlažby lepenom mramore na drvenom epoxide 50x50 vybavené krytálovým kúrením, čokli sa v zákrutách na podlahe pri zvonení návštevníkov šmýkajú, ako v ČB groteskách, pritom tiež zanechajú mierne škrabance aj na tvrdom šutri.

Lenže časom mám mramor ako alabaster, pochôdzkou vyleštený.

Drevo nechaj detto vyzrieť, vyšúchať, nevšímaj si blbnín, nelakuj. Však ži svoj život, neži svoj život kukaním sa do blbej podlahy, ono sa to časom poddá. Ako v mojej takmer 30 ročnej dlážke, dnes je ako zrkadlo.