čakal som na tento dopyt, ale je to tak. Na sací kôš som nasadil jemné silikónové sito s okami v necelých desatinách ôk v mm2, pripojené k výkonnému odstredivému čerpadlu. (Pri prudkom odbere čerpadla mi nasalo bordel v podobe jemného slínu, ílu s pieskom, niekedy zrna o priemere 0,4mm a viac, čo ničilo abrazívnym oderom ucpávky a odstredivé koleso čerpadla). Sací kôš bol cca 50cm nad dnom. (podotýkam, jednalo sa výkonné čerpadlo, mám tiež bazén s protiprúdom s rozľahou pridomovou záhradou)

Skruže 100cm z vibrovaného betónu ošetrené falcom (originál fabrický výrobok renomovanej firmy dosadnuté na milimeter presne) kopanej studni, sú správne na seba osadené, teda žiaden prieskak, odrb v podobe možného prepasírovania sa žížal, bahna, piesku, štrku do vody skrz falc skruží z vrchných vrstiev, nehorozí. Okolie studne so šachtou na čerpadlá je vybetónované a zaizolované s úrovňou terénu v ploche platne o rozmeroch 4x3m s osadením izolačncýh priesakových materiálov o priemere kruhu 6m pred bežnými atm. zrážkami v okolí studni.

Sanie sa rapídne spomalilo a tak som vytiahol zvislé portubie (uchytené v šachte na šroubení) spolu so sacím košom opatreným mriežkou, na ktorej vyslovene viseli, ako hadi z gebule Medúzy (Gorgony), nacpaté živé žižaly, ktoré sa nestihli prepasírovať skrz sito.

Bolo to v istom ročnom období, kedy sa žížaly sťahujú po živných korienkoch do hlbín, kam ľudský obmedzený rozum, ako tent tvoj, nesahá.

Na parcele vyrastali samonáletové dreviny, buriny, zasahujúc až po spodnú vodu po ktorých odhnívajúcich, vlásočných koreňoch, sa ťahali žížaly až k spodnej vode.

Sám som bol velice prekvapený, lebo som kopal studňu osobne, do akých hĺbok sa dokáže život v pôde za žranicou prekopať. Diery od krtov som našiel v hĺbke 150cm od povrchu po reze pôdneho profilu bigoš lopatkou pri kopaní studne. Detto diery, ako "vystrieľané po vzduchovke", siahali až po spodnú vodu, po smere koreňovej sústavy rastlinstva stromov, kríkov a spol. rastlinnej odumretej ríše.