Invazivní rostlina - plevel? (čtyřlístek - jetelíček - šťavel?)

Vytahat i s koreny. Proč si přidávat chemii do doma pěstovaných rajčat

To dělám pořád, ale nato jsem se neptal.

Takovou chemii bych tam radši nedával. Nějak to přečkat, vytrhávat a na podzim to posypej dusíkatým vápnem.

to posypej dusíkatým vápnem.

Na podzim jsem dal dusíkaté vápno, hezky zalil a přikryl černým igelitem. Celou zimu pod igelitem. Roste to tam opět. Dusíkaté vápno desinfikuje od breberek a plísní.

Na rezidua klopyralidu v zemině odcházejí rajčata ještě po dvou letech. Co dodat.

Dodám, že jednodušší je použít mulčovací textilii, i když jste se neptal.

Aplikuj presne, individuálne na srdiečko šťavelu, kysličky či aký šmejd ti rastie. Nestriekaj širinou marinou po pôde rozprašovačom.

Osobne som sa nevedel zbaviť pupenca, ani hlbokým rýľom s vybraním bieleho hadieho zmotanca v podobe koreňa. Tak som nechal pupenec rozrásť, nacucal som do klystíru čistý Total herbicíd, nejaký Kaput a nakvapkal som presne na miesto vzrastu pupenca na koreň a listy. Zdochol, aby nie, pod neriedeným total herbicídom. Podobne som to spravil s Portulakou.

ešte ma napadla jedna dôležitá vec.

Nesmieš nechať kysličku, buriny dorásť do opeleného kvetného stavu, lebo v jednej toboľke sa vytvorí až 2000 semien, ktoré sa roznesú po pôde. Vždy je nutné pred kvetom likvidovať invazívne buriny. Dokonca aj zasiahnuté rastliny herbicídmi, dekapitáciou zeleného porastu, stihnú a dokončia proces fertility semien.

Obzvlášť rotavátorom, kultivátorom, sa v bale medzi rotujúcimi nožmi tlači semenami zamorená pôda desiatky metrov od ohniska zamorenia, čím si za dve sezóny zapelešíš celý pozemok. (Jesenné rýľovanie, obrátenie pôdy je výhodnejšie).

Semená burín si udržujú klíčivosť 25 rokov, teda ak sú hlboko v pôde, nevyklíčia, nezhnijú, ale čakajú na správnu príležitosť čo do hĺbky, svetla, vlhkosti, klíčivosti pod povrchom. Rotavátor im to každoročne uľahčí.

Buriny sa dajú ničiť teplom, teplovzdušnou pištoľou pri 800°C s výkonom špirály 2.2kW.

Odplevelit záhony je podle mne marná snaha.V podstatě jenom pletí a zase pletí během sezony.Ani ta chemie moc nezabírá.V podstatě je zamina banka na plevel.Zajímavé je jak se struktura plevelu stačí obměňovat a některé kultury se objevují pravidelně.Jednou jak si to člověk zaneřádí tak se toho prakticky nelze zbavit.Je to marný,je to marný...

Do doby, než rajčata přestanou rodit, tak odplevelovat, pak se s plevelem poprat třeba i cestou chemie.
Raději to jednou za týden prokopu, než abych dával chemii i do doma pěstovaných rajčat.

Osobne som za mulč.

Rajčiny pestujem kolíkové, ale už dávno-pradávno som upustil od kolíkov, stavania balustrád, skrížené roxoory, uväzovanie rajčín ku kolíkom, vylamovanie zálistkov apod., ako u blbých. Potom zostávalo na jeseň celý ten bordel zlikvidovať, motúze urezať, kolíky očistiť.

Dnes mám vonku posadené rajčiny naťahané, ako hadov po zemi, na všetky strany sú po slame rozrastené v priemere kruhu 150cm z jednej priesady,

Akurát ak dosiahnu cca 40-50cm výšky z priesad (vysadené po zmrzlíkoch), nasteliem koncom mája okolo rajčín na pôdu pšeničkú slamu podobne, ako sa dáva slama okolo jahôd a ušliapem ju aspoň do hrúbky 5cm nastlania na pôde. Rajčiny si váhou ľahnú na slamu, plody sú oddelené od holej pôdy a takto dozrievajú. Koncom leta sú to hotové rajčinové homole, besný porast krížom krážom rozvetvené na všetky svetové strany.

Práve som sa včera kukal do rajčinária pričom konštatujem, už sa prvé rajčiny mierne zapaľujú do červena.

Približne za mesiac, do konca augusta, ako každým rokom, pozberám z 20ks priesad cca 80kg prezretých plodov určených na redukovanú rajčinovú šťavu. Okrem bežného denného konzumu surových rajčín, až mi v lete z uší vytekajú, tak som prežratý, nacpatý rajčinami. Stolica, ako u krehkého batoľaťa, kŕmené zeleninovou kašičkou.

Na jeseň, v polovici októbra, iba vytrhám stvole rajčín od koreňa a zostatkový bordel z mulčovacej slamy spolu so zelenými, popadanými, zmäknutými, rozšliapanými rajčinami rosypané kade-tade po zemi, zaoriem do pôdy, ako hnojivo k novej sadbe. Koncom februára, začiatkom marca, napríklad cibule zo sadzačky Všetany alebo Študgartská, ihneď, akonáhle sa objaví sadzačka na trhu.

Cibuľu mám už teraz veľkú ako Jonagold zrelé jablká, už si vňať cibule zľahla, zostatkovú jednu tretinu som rukou pod tlakom poľahol nech zreje všetka cibuľa rovnomerne. Teraz ešte musí poležiačky vňať cibule asi desať až štrnásť dní dozrieť s cibuľou stále v pôde, než sa cibuľa vytrhá od koreňov a nechá na Slnku dosušiť do zlatistej šupky. Nejako sa podnebie fest začína posúvať s teplotami, včašším dozrievaním zeleniny a plodín, u mňa to robí ako tak rátam a kukám, posun aspoň od 14 dní oproti bývávávalým rokom z čias "zľatých komunistov".

Při pravidelné údržbě to dost klesá, ale jen klesá.