Až na tie biedne rozmery, to je akurát tak na nejaké kvetinky, ihrať sa, ale nie pre rýchlenú zeleninu pre rodinu prípadne iba pre dvoch dospelých ľudí.

Na ploche 12m2 (ak odpočítam v strede chodníček, tak aj menej) dopestuješ ledva nejaké redkvičky tri krát do huby s maslovým chlebom, zopár cibuliek na zeleno. Aj to chce mať fest vydezinfikovanú, úrodnú pôdu zbavenú patogénov, húb, plesní a škodcov dokonca aj v podobe nenažraných žížal, ktoré ak nemajú dostatok pôdnej potravy v podobe humusu, tak sa nielenže stávajú kanibalmi, ale zožerú aj čerstvo nasadené planty, začnú konzumovať jemnú koreňovú sústavu čím mladé rastliny chradnú, strácajú šťavu, drevnatejú, dokonca požerú aj nadzemné zelené lístky plánt.

Dnes sa bez tvrdej chémie neobídeš (Basamid granulat), no a kupovať sterilnú zeminu s jej výmenou každý štvrtý rok v celom skleníku, sa neoplatí. Tiež preparovať vrchnú pôdu, ako to robia špeciálnymi kombajnmi kapitaľistickí, americkí, protisociaľisticí, dekadentní, buržoázni, zahnívajúci, holandskí západniari, sa bez techniky a hlavne pri nákladoch z dielne komunistickej, eštébáckej lúzy vo V4 za účtované ceny energií s pohonnými hmotami, už vôbec neoplatí ani pre drobného domáceho kutila-záhradníčka v jeho skleníčariume.

Zeleninu, redkvičky, cibuľku zo sadzačky, pažitku, si radšej počkaj na úrodu priamo vysadenú vonku pod holým nebom. No a tých zopár paprík, či rajčín, však táto zelenina už dorastie do konzumnej zrelosti aj v Čechách, ak nie si situovaný s parcelou porád kdesi v Harachove.

Osobne cpem do skleníka (mám dvojsko 12x3m) iba červené, mäsité, hrubostenné kápie (musia sa blanžírovať, mierne obvariť pred sterilizovaním v náleve) na zaváranie na sladkokyslo do pohárov a uhorky, hladké hadovky na šaláty.

Porád som si narobil chute na sterilizované kápie zavarené v sedmičkách v skle s maslovým chlebom. Moja zlatá polovička ich zasterilizuje v olejovom náleve spolu s jednou guľatou feferónkou kvôli šmaku a cibuľou na dne nakrájanou na koleská.

Večer zožeriem celú sedmičku kápie, aj bez chleba.