kvázy xenón halogénka s prifarbeným sklom do modra zrejme žiari vyššie spektrum než je wolframové vlákno v najvyššom bode sínusovej krivky, tj. 2700K tým, že okreše stred tohoto tepelného žiarenia s posunom mierne do modra, do biela cca 3000-3500K.

Xenon je jeden z inertných plynov, ktorým sa plnia žiarovky (argón, kryptón apod., kukni do tabuľky Mendelejeva).

Klasické halogénky H4 a spol., nie sú plnené xenónom

Uvidíš to jedine v tme a na ožiarenom bielom predmete, ktorý odráža celé farebné spektrum, čiže bielej farby.