Začíname

V prvom rade samozrejme musíme vedieť, čo chceme. Ja som hneď od začiatku trval na to, že terasa má byť prírodná, to znamená žiadne cukríkové prevedenie a chodenie v papučkách po nej. V mojom prípade mi predchádzajúci majiteľ nechal za domom niečo takéto.

Prvé, čo človeka napadne keď vidí takýto bordel je celé to zabetónovať, čo bola aj moja pôvodná myšlienka. Pri odhadovanej cenovej kalkulácii mi to však vychádzalo na 300-400 eur pri betóne z domiešavača a to sa mi zdalo dosť. Navyše betón je niečo, čo keď tam raz dáte už sa toho nezbavíte. Takže čo s tým? Povrch terasy som chcel drevo, takže načo to vylievať betónom?

Výber materiálu

Pri diskusii na poradni som narazil na jeden odkaz, kde bol ako materiál použitý Sibírsky smrekovec. Toto drevo sa vyznačuje vysokým podielom živíc a tým pádom aj odolnosťou voči vlhku a hnilobe. Uvádza sa, že jeho životnosť bez špeciálneho ošetrenia je až 20 rokov. To som samozrejme nechcel riskovať a navyše neošetrené drevo pomerne rýchlo zošedne, čo sa mne osobne nepáči. Na ošetrenie dreva a zmenu jeho farby som použil terasový olej Impranol Teoma. Drahý jak šlak, ale myslím, že sa oplatil.
Nakoniec rozdiel medzi nenatretou a natretou doskou je viditeľný.

Pozor existuje aj Európsky smrekovec je však menej odolný ako Sibírsky.
Poznámka: Na Slovensku už bohužiaľ nefunguje finta s B triedou dosiek ako je popisovaná aj tu na poradni. Ide o to, že kedysi sa do ČR a SR dovážala A a B kvalita a rozdiely boli minimálne, takže sa oplatilo kúpiť B kvalitu, ktorá bola výrazne lacnejšia. Predajcovia však rýchlo prišli na to, že A si nikto nekupuje a tak zaviedli A-B kvalitu s ponechaním ceny povôdného A. Bohužiaľ mne dorazili dokonca kusy, ktoré by podľa ISO normy nemali byť ani v B kvalite, ale už som to nechcel zložito reklamovať (4m kusy sa blbo vozia v aute) a tak som si povedal, že keď prírodná tak prírodná se vším všudy.

Prípravy

Terasu som najprv vystriekal nejakou gebuzinou proti rastu rastlín, čo však nie je nevyhnutné, pretože neskôr použijeme tkanú látku zabraňujúcu rastu rastlín. Bohužiaľ som musel odkopať časť naneseného stavebného bordelu od steny domu a odizolovať základy bublinkovou fóliou.

Odizolovanie je doležité, pretože terasou bude pretekať voda voľne a bude vsakovať do zeme, čoby sa však dialo aj v prípade betónovej verzie, takže som nerobil nič navyše. Škoda, že predchádzajúci majiteľ na to nemyslel a narobil mi zbytočnú prácu.
Následne som tam nalopatoval asi 4t štrku frakcie 8-16mm, čo bola fuška vzhľadom na moje problémy s krížami. V tejto časti etapy som čiastočne využil aj pomoc kamaráta. Po nanesení štrku som dostal celistvý povrch, po ktorom sa dalo chodiť, ktorý je vidieť na predchádzajúcom obrázku.

Predsa len trošku betónujeme

Napriek tomu, že som nechcel betónovať musel som. Okraje terasy tvorené šalovacími profilmy totižto nebolo celé vyplnené a keďže budú zakryté doskami a do nich neskôr prídu stojky na prestrešenie betónu som sa nevyhol. Nakoľko nemám miešačku a logistika okolo nej bola príliš zložitá, na domiešavač to bolo málo, požičal som si ručné miešadlo a zarábal si suchý betón. Nie kvôli cene, klasický by ma vyšiel lacnejšie, ale kvôli prácnosti a hlavne kvôli jemnejšiemu povrchu.

Staviame rošt a kladieme dosky

Po navození štrku som mal pomerne veľkú dilemu, čo s jeho udupaním. Skoro každý s kým som sa bavil mi odporúčal jeho udupanie, ale to znamenalo požičať si v stavebninách žabu a udupať to s ňou. A s tým boli spojené logistické problémy. Zohnať auto, čo odvezie žabu, niekoho kto s ňou bude pracovať a manipulovať, pretože ja s mojím chrbtom by som ju určite nezvládol. A keďže nerád otravujem vymyslel som si svoju metódu.
Vychádzal som z predpokladu, že po terase budú chodiť ľudia a bude tam nábytok, či zariadenie rádovo v desiatkách kilov. Spolu s ľuďmi sa jedná o pomerne malú záťaž, ktorá sa navyše rozloží na veľkú plochu nakoľko každá doska má 4m, čo je priemer 8 roštov na dosku. Napriek tomu som spravil aspoň náznak udupania a to tým, že som vysypal kôpku štrku, na ktorú som položil kus zámkovej dlažby. Po ňom som niekoľkokrát silno udrel gumeným kladivom pričom som ho držal v rovine pomocou vodováhy, čím som vytvoril spevnené štrkové lôžko. Najprv som si budoval rošty na "nečisto" ako vidieť na obrázku.

Rošty som udržiaval v rovine aj voči sebe po celý čas pomocou vodováhy. Rozostupy odporúčaných 50cm. A tu niekoho možno napadne a čo spád? S touto otázkou som sa pomerne dlho trápil, dokonca chcel dať dosky kolmo k domu, čo sa mi celkom páčilo zo začiatku. Toto riešenie ide pomerne ľahko vyspádovať a voda by odtekala smerom od domu. Lenže...
Na terasu som použil vrúbkované a nie hladké dosky, navyše neštandardne hrubšími drážkami smerom hore, pretože sa nám to so ženou viacej tak páčilo. Toto vrúbkovanie podobne ako všetky výraznejšie pásy opticky zkracuje ak by bolo kolmo na dom. Áno terasa má 11m a možno niekto povie, že optické skrátenie nevadí. Ale pri pokusných položeniach dosiek sa nám to tak nepáčilo, takže dosky šli tak ako majú ísť, čiže pozdĺžne s domom. Pri 3 ks po 4m je nemožné a zbytočné robiť akýkoľvek spád, keďže terasa je dimenzovaná tak, aby voda cez ňu prepadala smerom do zeme. Áno moje riešenie ma jednu nevýhodu, že pri zachovaní roviny sa voda drží dlhšie na doskách a som si toho vedomý, ale po niekoľkých mesiacoch môžem povedať, že to nie je vôbec také strašné.
Po položení roštov, ktoré samozrejme boli tiež zo Sibírskeho smrekovca som ich demontoval a zložil všetky časti dlažby okrem tých spodných, pretože som musel ešte natiahnúť tkanú textíliu proti prerastaniu buriny.

Postupne som natiahol tkaninu až dokonca na pripravené základne doukladal zámkovú dlažbu a začal klásť jednotlivé dosky. Medzi doskami som zachovával odporúčanú dilatačnú medzeru a to použitím drevenného metra (cca 4mm hrúbka?), ktorý však neskôr padol za obeť sile utiahnutých dosiek. Pri skrutkovaní nastal asi môj najväčší prešľap pri stavaní terasy. Pri kúpe skrutiek som vyrazil do mojej obľúbenej "šrobikárne" a vypýtal si terasové skrutky. Nakoľko nie som z oboru a bral som, že však oni vedia, čo predávajú nebolo mi nič podozrivé. Skrutiek navyše nebolo dost, zobral som asi 600ks, čo mali a utekal pomaly robiť. Čas sa totižto vliekol a žena už pindala, že mi to trvá strašne dlho a tak som začal s tým, čo som mal. Skrutky som predvrtával 4mm vrtákom a uťahoval batériovou uťahovačkou, čo sa ukázalo ako problém, pretože vydržala vždy pracovať asi len cca 3h. Keď som mal hotové 2/3 terasy náhodou sa u mňa ocitol zákazník, ktorý pracuje s drevom a s údivom sa pýtal, čo to mám za skrutky, že mám kúpiť iné a povedal aké. Šiel som do iného obchodu, kúpil asi 200 skrutiek a poslednú tretinu dokončil s nimi. Jedná sa o skrutky s maličkoou hlavičkou a predvŕtavácim závitom, takže sa dajú skrutkovať priamo bez predvŕtania. Ich malý problém je, že sú asi 4x drahšie ako moje pôvodné. Neskor som však omylom nejaké ešte dokupoval a zistil, že 5 stoja len 11 centov a 6 19 centov, čiže by som na terasu kľudne použil lacnejšie 5 pri zachovaní dĺžky. Dobrá správa je, že väčšie skrutky nevadia mne ani mojej rodine a cca 80% návštev u nás, takže to nie je až také fopá. A navyše pripomeňme si moje motto zo začiatku, že chcem prírodnú terasu, nie cukríkovú.
Schválne kto na tejto fotke spozná, že prvé 2/3 sú robené inými skrutkami?

Pre hnidopichov...vpravo vidieť, že dosky sú uložené nakrivo. Áno, ide o odrezky z dosiek voľne položený na betóne z dôvodu, že tam pôjdu police, stojky, kvetináče a že okraj bude neskor celý zakrytý.